Jean Vanier
Jean Vanier
„S hendikepovanými ľuďmi žijem už mnoho rokov a je to pre mňa veľké rivilégium“, vyznal sa na úvod stretnutia v Bratislave Jean Vanier (1928), francúzsky filozof a teológ, zakladateľ komunít Archa a Viera a svetlo.
Jean Vanier cestoval skoro štyri dekády svetom s jedným cieľom, vytvárať sieť domov, kde ľudia s vrodenými poruchami, dobrovoľníci a hŕstka personálu žije spoločne v komunite. Podľa Vaniera tých, ktorých schovávame a považujeme za neschopných, majú silu nás učiť a dokonca liečiť. Verí, že sme všetci z nejakého uhla pohľadu ”pokazení”. Keď začnete žiť s ľuďmi s poruchami, vraví, začnete o sebe zisťovať veľké množstvo vecí. Naučíte sa že, byť človekom znamená byť spojený dokopy, každý so svojimi vlastnými slabosťami a silnými
stránkami, pretože sa navzájom potrebujeme.
Vysoký a zhrbený Vanier vyžaruje silu muža, ktorý zvádzal svoj vnútorný boj a našiel svoj vnútorný vyrovnávajúci pokoj. Jean Vanier sa narodil 10. septembra v roku 1928 v Ženeve vo Švajčiarsku, kde bol jeho otec, generál Georges Vanier na diplomatickej ceste. Väčšinu času detstva a začiatok návštevy školy prežil v Anglicku, kde býval až do Druhej svetovej vojny, keď ho rodičia, spolu so štyrmi bratmi a jednou sestrou poslali späť do Kanady.
O dva roky neskôr sa mladý Jean rozhodol vstúpiť do Kráľovskej Námornej Vysokej školy v Anglicku. Bol ešte príliš mladý na to aby sa stal vojakom a tak asistoval svojej matke v Červenom kríži v Paríži po oslobodení, pomáhajúc tým, čo sa vracali z koncentračných táborov. Napriek sľubne sa vyvíjajúcej kariére, bol stále viac a viac vťahovaný do modlitby a odpovede na to, čo mohlo pre neho byť Božím volaním. V roku 1950 opustil námorníctvo a išiel študovať filozofiu a teológiu na Katolícky Inštitút do Paríža. Bolo to tam, kde spoznal otca Thomasa Phelippeho, dominikánskeho kňaza a profesora, ktorý sa mal stať jeho duchovným mentorom a kamarátom. V roku 1963, potom ako obhájil dizertačnú prácu o Aristotelovi, sa vrátil do Kanady, aby vyučoval na univerzite v Toronte. Opäť sa rozhodol zabudnúť na istú kariéru a opustil prácu. Vrátil sa domov a pripojil sa k otcovi Thomasovi Philippemu, ktorý sa stal kaplánom v malej inštitúcii pre ľudí s vývojovými chybamii, Val Fleury v Trosly-Breuil.
V roku 1964 sa Jean rozhodol usadiť v Trosly a žiť s mentálne postihnutými. I keď je hlboko zapojený v prudko sa rozvíjajúcej komunite, Jean začal robiť konferencie a kázne po celom svete. V roku 1969 po jednej kázni v Ontáriu bola založená prvá komunita L`Arche v Severnej Amerike. O rok neskôr, znova po Jeanovej návšteve, bola založená prvá komunita v Indii. V roku 1968 bol Jean Vanier spoluzakladateľom Faith and Sharing. V týchto komunitách sa rodiny, ktorých člen je postihnutý a ich priatelia, stretávajú raz za mesiac kvôli modlitbe, vzájomnej podpore a a oslave. O tri roky neskôr, pútnická organizácia s 12 000 mentálne postihnutými ľuďmi, ich priatelia a rodiny organizovali cestu do Lúrd, čo viedlo k spoluzaloženiu hnutia Viera a Svetlo spoločne s Marie - Helene Mathieu. Toto putovanie spája mentálne postihnutých ľudí a členov ich rodiny a kamarátov pre pravidelné zhromaždenia a putovania priateľstva, modlitby a oslavy. Začiatkom deväťdesiatych rokov, Jean Vanier založil Intercordiu, ktorá poskytuje univerzitným študentom akreditovanú medzikulturálnu skúsenosť v sociálnom vzdelávaní a osobnom raste medzi chudobnými a prehliadanými ľuďmi v rozvíjajúcom sa svete.
L`Arche sa prudko rozvíjala. Preto Jean vedomý si potreby ďaľších lídrov odovzdal vedenie medzinárodnej federácie L`Arche komunít prvému medzinárodnému koordinátorovi v roku 1981. Jean Vanier zostal ako zakladateľ v medzinárodnej rade L`Arche. Aj naďalej niesol veľkú zásluhu na podporovaní L`Arche komunít a duchovnom sprevádzaní množstvu ľudí, ktorí za ním prišli z L`Arche aj mimo neho.
Jean Vanier získal množstvo ocenení, medzi ktorými sú aj Legion of Honour, Companion of the Order of Canada, the Rabbi Gunther Plaut Humanitarian Award 2001 a cena Chicago Catholic Theological Union “Blessed are the Peace-makers” award z roku 2006.